Rok narodenia: 1985
Jazdiť som začala len začiatkom leta 2010 a odvtedy mi v hlave rezonuje jedna otázka: „Prečo až tak neskoro?“. Od malička zbožňujem zvieratká (všetky okrem pavúkov :-) a všade kade chodím tvrdím, že človek musí žiť so zvieratami, pretože my ľudia máme veľmi veľa zlých vlastností a zlozvykov a práve zvieratá nás môžu v tomto smere mnohému naučiť. A keď ma ľudia nahnevajú alebo znechutia niečím, čo robia, prídem na Sihlu a tam v stáde tvrdohlavých huculov sa cítim úplne úžasne. Je to úžasný relax tráviť čas na konskom chrbte a snažiť sa o čo najväčšiu harmóniu dvoch rôznych bytostí. Za to, že som sa dostala na Sihlu do Slovenského Hucul Klubu vďačím môjmu priateľovi, pretože jeho mamina zo Sihly pochádza, majú tam víkendový domček a občas sme tam chodievali. Raz som nepozorovane ušla ku koňom, zoznámila som sa s Milanom a Veronikou a odvtedy tam chodím, ak sa dá, skoro každý víkend. Stále sa ešte len učím jazdiť, mnoho vecí ešte neviem a chápem ľudí, čo povedia že jazdenie je záležitosť na celý život. Okrem samotného jazdenia ma fascinuje horsemanship, aj keď si myslím, že je to niečo s čím sa musí človek do istej miery narodiť, alebo to získa rokmi skúseností a práce s koňmi… Nedá sa povedať, že by som mala jedného najobľúbenejšieho koňa. Všetky kobylky na Sihle, na ktorých som doteraz jazdila, sú úžasné, každá z nich je svojim spôsobom výnimočná a všetky mám rada.
Úspechy v jazdení: Za najväčší úspech považujem zatiaľ to, že sa udržím na koni v kluse a cvale bez sedla (aj keď ten sed nie je ideálny) a že som preskočila už aj svoju prvú prekážku.
Iné záľuby: Čítanie kníh, príroda a zvieratá, turistika
