Na koni sa vozím pomerne dlho ale aktívne jazdím asi 4 roky. Členom SHK som od roku 2004.Najviac som zažila či dobrého i horšieho a naučila sa s Pejkou, preto mi je najbližšia, ale nemôžem povedať, že iné kone nemám rada, každý má v mojom srdci miesto. K huculom som sa dostala úplnou náhodou, čomu sa dnes veľmi teším, pretože sú výnimočné a fascinuje ma to čím sa líšia od rôznych iných šľachtených koní…skvelý človek Milan ma naučil, že k jazdeniu je treba predovšetkým cit a porozumenie samotného koňa, čo sa pri našich huculoch žijúcich si spolu v stáde dá postupne pochopiť najlepšie. Myslím, že nás učia nielen umeniu jazdiť ale aj umeniu žiť a pozerať sa na svet celkom inač. Začala som zhurta a to skákaním, čo ma neskutočne baví a v prípade, že by to bolo možné by som sa tomu chcela venovať i naďalej, ale rovnako som toho roku skúsila i stezku, a taktiež ma to veľmi ale veľmi chytilo a chcela by som sa stále učiť a zlepšovať v nich. A ďalej ak sa ráta ako disciplína horsemanship – je to fascinujúce a obdivujem ľudí čo to dokážu obzvlášť nášho Milana, klobúk dole, raz by som chcela aspoň z polovice tak vidieť do mysle koňa.
Úspechy v jazdení: Netvrdím, že som dosiahla nejaké významné ocenia, okrem jedného úspešného dňa v Rimavskom Brezove, 1.miesto mini-maxi parkúr, kde sa mi chvalabohu vrátila odvaha a chuť bojovať s tými nedostatkami jazdenia…ale osobne je pre mňa vždy veľký úspech, keď sa mi niečo podarí pochopiť, naučiť a hlavne použiť v tom sedle, už len to, že môžem vďaka Hucul klubu jazdiť je pre mňa obrovský úspech.
Iné záľuby: fotografovanie, čítanie odbornej literatúry, hrabanie sena






